Page 6 - Ideovy_zamer_pre_Areal_zdravia

A. Zdôvodnenie návrhu na realizáciu projektu

A01 Všeobecná časť

Dohovor o biologickej rozmanitosti je jeden z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov
v oblasti životného prostredia a uchovania Života na Zemi. Prvýkrát bol vystavený na podpis na
Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji 5. júna 1992 v brazílskom Rio de Janeiro a do platnosti
vstúpil už 29. decembra 1993. Cieľom Dohovoru je 1) ochrana biologickej rozmanitosti – ochrana Života
na Zemi, 2) udržateľné využívanie jej zložiek a 3) spravodlivé rozdeľovanie prínosov z využívaných
genetických zdrojov. Dohovor predstavuje veľmi ušľachtilé a nevyhnutné ciele pre uchovanie a rozvoj
súčasnej civilizácie. Preto sa Dohovor a uchovanie biodiverzity týka všetkých obyvateľov našej planéty
Zem.

Aká je však pravda po 25 rokoch napĺňania týchto ušľachtilých cieľov ? Za účasti vedcov
a diplomatov zo 130 krajín sveta sa 29. apríla 2019 v Paríži začala konferencia, ktorá prijala prvú
globálnu 1800 stranovú správu o stave ekosystémov Zeme. Na jej príprave pracovalo viac ako tri roky
vyše 150 expertov a desiatky ich spolupracovníkov.
Zo správy vyplynulo okrem iného „Až doteraz sa hovorilo o dôležitosti biodiverzity najmä
z perspektívy životného prostredia. Teraz sa do popredia dostávajú fakty, že príroda je kľúčová pre
produkciu potravín, čistú vodu, lieky a dokonca aj pre sociálnu súdržnosť“.
Žiaľ súčasná situácia je už alarmujúca. Vymieranie živých druhov na úrovni rastlín, živočíchov
a ekosystémov sa za posledné desaťročia urýchľuje. Toho času je už ohrozených takmer milión druhov.
Ak sa nič nezmení tak v najbližšom období sa trend vymierania druhov sšre viac urýchli. Súčasná
civilizácia sa tak dostáva do šiesteho masového vymierania druhov a prvého od zrodu človeka.
José Gregorio Mirabal, prezident organizácie, ktorá združuje pôvodné obyvateľstvo z povodia
Amazonky to vyjadril veľmi jednoznačne „Veda nám hovorí, čo naši múdri starci hovoria už niekoľko
desaťročí: „Zem umiera“. George Bernard Shaw tento stav už pred mnohými rokmi charakterizoval
veľmi stručne „Teraz, keď sme sa už naučili lietať v povetrí ako vtáci a potápať sa ako ryby, ostáva
nám už len jediné – naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia.“
Z toho vyplýva, že za 25 rokov implementácie Dohovoru sa nič nezlepšilo. Trend je opačný.
Súčasná civilizácia „Narúša samotné základy hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti,
zdravia a kvality života na celom svete,“ (Watson, 2019).
Biodiverzita ako základ života a zdravia

Uchovanie a využívanie biodiverzity – znamená uchovanie Života vo všetkých jeho formách
rozmanitosti. Je to jednoduchá charakteristika. Ale všetky formy rozmanitosti Života nepozná ani
vedecká verejnosť a nie to laická verejnosť. Je súčasná vedecká komunita schopná definovať Život ?
Hlavným problémom pri výklade danej veľmi zložitej problematiky je , že prevažná väčšina obyvateľov
planéty chápe život ako taký spravidla len v technokratickej rovine a neberie sa vôbec do úvahy aj jeho
duchovná stránka. Podľa najnovšej evidencii je na našej planéte botanicky registrovaných 390 900
druhov rastlín. Každoročne pribúda do evidencie takmer 2 tisíc nových druhov, ale súčasne narastá aj
počet ohrozených druhov. Z uvedeného bohatstva môže civilizácia využívať vyše 70 tisíc druhov na
úrovni agrobiodiverzity, ale v skutočnosti využíva len na úrovní okolo 7 tisíc druhov. Rovnaký stav je
pri živočíšnych druhoch mikroorganizmov.

Biodiverzita a agrobiodiverzita predstavuje aj základ výživy civilizácie. Je všeobecne známe, že
bezpečnosť potravín sa výrazne znižuje z rôznych dôvodov. Je možné dopestovať a vyrobiť biopotraviny
s vysokým stupňom bezpečnosti?! Áno. Názorným príkladom v tomto smere sú rodinné farmy, ktoré
zabezpečujú produkciu biodynamickým systémom. Tento systém zaviedol svojou filozofiou a učením R.
Steiner. Cieľom biodynamického poľnohospodárstva je zlepšiť vitalitu rastlín a zvierat, zvýšiť úrodnosť

6